Mio fratello è figlio unico / Búrlivý vzťah dvoch bratov na pozadí Talianska 60.rokov

Netflix uvádza anotáciu ako napínavý príbeh o meniacej sa socio-politickej situácii v Taliansku vyrozprávaný prostredníctvom búrlivého vzťahu dvoch bratov dospievajúcich na prelome 60. až 70.rokov.

Tento film ma zaujal z troch dôvodov. Začnem od najpovrchnejšieho.

V hlavných rolách dvoch búrlivých bratov sa predstavili herci, ktorí v dobe natáčania patrili k vychádzajúcim hviezdam talianskej kinematografie, no dnes už hovoríme o etablovaných 40-tnikoch, ktorí jednoznačne potešia nejedno oko na obrazovke – Elio Germano a Riccardo Scamarcio. Ďalej vo filme uvidíte hviezdy ako Angela Finocchiaro, Luca Zingaretti alebo Alba Rohrwacher.

„Manrica zamestnali vo fabrike. Prvý deň si kúpil montérky. Druhý deň sa zadĺžil na celý život kúpou Fiatu 850.“

Druhý dôvod, ktorý sľuboval divácky zážitok boli 4 sošky Donatellovho Dávida, či ostatné ocenenia talianskej kinematografie ako Globo d’oro, Ciak d’oro, či Nastro d’argento.

Tretí dôvod bol ten, že príbeh bol inšpirovaný románom Antonia Pennacchiho z roku 2003 – Il Fasciocomunista. Táto slovná politická zlátanina perfektne opisuje pozadie talianskej spoločnosti z druhého najväčšieho mesta po Ríme v regióne Lazio, rodiska samotného autora Pennacchiho – Latina. Miestami komicky, inokedy vážne zobrazuje vzplanutie a precitnutie miestnych mladíkov pre fašistickú idológiou, ktorí sa nachádzajú v neustálej opozícii s rastúcim komunizmom.

„Fašista v rodine sa vždy zíde.“

Cesty dvoch bratov, ktorí predstavujú dva politické protipóly, sa pretnú v momente, kedy do ich života vstúpi frajerka staršieho sukničkára Manrica, polovičná Francúzska Francesca.

Klasický trojuholník však nie je jediná dejová línia. Okrem neuveriteľného temperamentu talianskych bad boys, z ktorých mladšieho brata Antonia, prezývanýho Accio (prekl. zlý, podradný) vylúčili zo semináru už ako tínedžera, pretože príliš miloval svetské radosti, vo filme nájdete aj nostalgického vyobrazenia doby neustálej revolty a transformácie nie len talianskej, ale celoeurópskej spoločnosti na prelome 60. a 70.rokov (vo filme padne zmienka aj o okupácii Československa.

„Farár v rodine sa vždy zíde.“

Dozviete sa, ako mladícka rebélia vyhľadávala politické hnutia na vlastnú sebarealizáciu, ale aj pomoc vlastnej rodine, ktorá žila napriek povojnovému ekonomickému boomu v podmienkach, z ktorých sa roky po fašizme snažila márne kvôli „systému“ vyprostiť.

„Nikdy som nemala balkón. Kvety som stále dávala do vane.“

Názov filmu v origináli je odlišný od románu a bude známy najmä tým, ktorí poznajú taliansku hudobnú pop scénu 70.rokov, lepšie povedané diskografiu Rina Gaetana. Názov filmu je totiž rovnomenný s jednou z najznámejších piesní spomínaného interpréta – Mio fratello è figlio unico (Môj brat je jednáčik).

Kde si film pozrieť:

Netflix, s talianskymi titulkami. https://www.netflix.com/title/70083540

Youtube Premium,v taliančine: https://www.youtube.com/watch?v=S7LMRA12nsE

V angličtine film nájdete pod názvom My brother is an only child.

Rok: 2007

Réžia:  Daniele Luchetti